U-S-A
Info
Spojené štáty americké ( USA ) tvorí 50 štátov a District of Columbia – územie hlavného mesta Washingtonu. Dva štáty – Aljaška a Havaj – sú oddelené od všetkých ostatných. Každý štát má samostatný zákonodarný systém. Existujú napríklad rozdiely vo vekovej hranici pre nadobudnutie vodičského preukazu alebo pri treste za... viac v Štáty a Mestá
ESTA
Chcete vycestovať do USA? Vyplňte tento formulár, ktorý spolu s biometrickým pasom tvorí vstup do USA pre Slovákov. LINK: slovakia.usembassy
Počasie v USA
Geografia
Poloha
Spojené štáty americké ležia v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z
východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v
severnej časti kontinentu a je zo severu obmývaný Severným ľadovým
oceánom. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv.
Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje
Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú
hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od
ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.
Geológia
USA ležia v Severnej Amerike. Základom tohto kontinentu je kanadský
štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v
severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a
tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými
horninami. V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva
tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa
Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej.
V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu,
ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po
Ohňovú zem. Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Mount
McKinley 6194 m) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri
pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté
vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a
plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva. Najnižšie položené
miesto Ameriky leží v USA a je ním Údolie smrti (Death Valley). Táto
preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa
nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v
tieni namerali až 57°C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré
pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom
sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská
nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu
rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.
Vodstvo
Väčšia časť územia USA patrí do úmoria Atlantického oceánu. Vlievajú sa
doňho veľtoky ako Mississippi, s prítokom Missouri (najdlhšia riečna
sústava USA -6212 km), Rieka svätého Vavrinca, Rio Grande. Tichý oceán
prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie
patria rieky Columbia a Colorado.Do Severného Ľadového oceánu sa
vlievajú rieky Mackenzie,Yukon.
V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú Veľké kanadské
jazerá (Horné jazero, Michiganské jazero, Hurónske jazero a jazero
Ontario), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a
prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Veľké soľné jazero sa rozprestiera
v bezodtokovej oblasti medzi Skalnatými vrchmi a Pobrežnými vrchmi. V
USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú Niagarské
vodopády, ktoré ležia medzi Erijským a Ontárijským jazerom.
Podnebie
Vďaka svojej veľkosti USA ležia v niekoľkých významných podnebných
pásmach. Severná časť územia leží v miernom pásme, je však chladnejšie a
vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý
obmýva severovýchodné a východné pobrežie. Centrálne roviny a Veľké
prérie majú v závislosti od vzdialenosti od Atlantického oceánu čím
ďalej, tým menej zrážok. Južná časť USA leží v príjemnom subtropickom
podnebnom pásme a Mexický záliv, polostrov Florida v tropickom pásme.
Výnimku tvoria vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne
chladnejšie, prejavuje sa tam výšková stupňovitosť. Aljaška leží v
studenom pásme a Havajské ostrovy v tropickom pásme. Tvárnosť povrchu
Ameriky umožňuje takmer bezprekážkový presun vzdušných más zo severu na
juh a naopak. Preto sú časté najmä vpády arktického vzduchu z vyšších
zemepisných šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v
rovnobežkovom smere prekážajú horské bariéry Kordiller. Preto vlaha,
ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky od
Tichého oceánu, vyprší sa nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a nad
náveternými svahmi tichooceánskeho pásma.
Dôležité mestá
New York
Los Angeles, Kalifornia
Chicago, IllinoisV tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v
Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania
obyvateľstva v roku 2000). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich
priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí (hoci aj tak
zostáva poradie prvých troch miest zachované).
New York, štát New York - 8 008 278
Los Angeles, Kalifornia - 3 694 820
Chicago, Illinois - 2 896 016
Houston, Texas - 1 953 631
Philadelphia, Pensylvánia - 1 517 550
Phoenix, Arizona - 1 321 045
San Diego, Kalifornia - 1 223 400
Dallas, Texas - 1 188 580
San Antonio, Texas - 1 144 646
Detroit, Michigan - 951 270
San Jose, Kalifornia - 894 943
Indianapolis, Indiana - 791 926
San Francisco, Kalifornia - 776 733
Jacksonville, Florida - 735 617
Columbus, Ohio - 711 470
Louisville, Kentucky - 693 604
Austin, Texas - 656 562
Baltimore, Maryland - 651 154
Memphis, Tennessee - 650 100
Milwaukee, Wisconsin - 596 974
Administratívne členenie
Samotné Spojené štáty sa skladajú z:
50 štátov (state / mn. č. states)
jedného federálneho dištriktu (Dištrikt Kolumbia, v ktorom leží
federálne hlavné mesto Washington, spadá priamo pod jurisdikciu
Kongresu, nespadá pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva
medzi štáty často zaraďovaný)
indiánskych rezervácií (postavenie sporné) a
atolu Palmyra
Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia (pozri dole).
Pri podpísaní americkej Deklarácie nezávislosti sa Únia skladala z 13
zakladajúcich štátov, ktoré boli dovtedy britskými kolóniami. Počet
štátov sa potom rozrástol pri expanzii na západ, dobytím či nákupom
nových území americkou vládou a delením existujúcich štátov.
Zemská plocha ovládaná USA má nasledujúce oficiálne členenie:
Štáty (podľa abecedy):
Alabama
Aljaška
Arizona
Arkansas
Colorado
Connecticut
Delaware
Florida
Georgia
Havaj
Idaho
Illinois
Indiana
Iowa
Južná Dakota
Južná Karolína
Kalifornia
Kansas
Kentucky
Louisiana
Maine
Maryland
Massachusetts
Michigan
Minnesota
Mississippi
Missouri
Montana
Nebraska
Nevada
New Hampshire
New Jersey
New York
Nové Mexiko
Ohio
Oklahoma
Oregon
Pensylvánia
Rhode Island
Severná Dakota
Severná Karolína
Tennessee
Texas
Utah
Vermont
Virgínia
Washington
Wisconsin
Wyoming
Západná Virgínia
Federálny dištrikt:
Federálny dištrikt Kolumbia
Indiánske rezervácie
Územia USA (voľne nazývané Ostrovné územia USA):
„Začlenené“ územia (incorporated territories):
s ustavujúcim aktom Kongresu (organized territories):
- (od roku 1959 žiadne)
bez ustavujúceho aktu Kongresu (unorganized territories):
Palmyra (atol spravovaný Ministerstvom federálnej pôdy (Department of
the Interior); patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
„Nezačlenené“ územia (unincorporated territories):
s ustavujúcim aktom Kongresu (organized territories):
Guam (na Slovensku charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
Americké panenské ostrovy (na Slovensku charakterizovaný aj ako
"zámorské autonómne územie")
Severné Mariány (zároveň k USA pridružený ako „spoločenstvo“ (po angl.
commonwealth) )
Portoriko (zároveň k USA pridružený ako „spoločenstvo“ (po angl.
commonwealth), čiže „slobodný a pridružený štát“ (po špan. estado libre
y asociado) ) bez ustavujúceho aktu Kongresu (unorganized territories):
Americká Samoa (prijal svoju vlastnú ústavu; na Slovensku
charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
Baker (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Howland (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Jarvis (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Johnston (vrátane ostrovov Sand, Akau a Hikina; len vojaci a pod.; patrí
aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Kingmanreef (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Midway (len vojaci a pod.; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy
USA)
Navassa (nárokovaný aj štátom Haiti; neobývaný; patrí aj medzi tzv.
Menšie odľahlé ostrovy USA)
Wake (nárokovaný aj štátom Marshallove ostrovy; len vojaci a pod.; patrí
aj medzi tzv. Menšie odľahlé USA)
lavica Serranilla (nárokovaná aj štátmi Kolumbia, Honduras, Jamaika a
Nikaragua; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
lavica Bajo Nuevo (nárokovaná aj štátmi Jamajka, Nikaragua a Kolumbia;
patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
(Voľne) Pridružené štáty ((Freely) Associated States; teda štáty, ktoré
s USA uzavreli "Compact of Free Association")
Mikronézske federatívne štáty
Marshallove ostrovy
Palau
Vycestovanie do USA
Obyvatelia Slovenska a ďalších šiestich krajín môžu oddnes cestovať do
Spojených štátov bez víz. Vízová povinnosť sa končí symbolicky v deň
výročia "nežnej revolúcie" z roku 1989.
Namiesto víz však budú musieť záujemcovia o cestovanie vypĺňať
internetový formulár ESTA, na základe ktorého získajú povolenie
vycestovať. Potrebný je aj biometrický pas. LINK:
slovakia.usembassy